Poľsko plánuje 8-násobne zvýšiť ťažbu v Bialowiezskom pralese!

Jeden z najstarších pralesov v Európe je ohrozený ťažiarskou lobby podporovanou poľským ministerstvom životného prostredia. Bialowiezský prales, súčasť dedičstva UNESCO,  sa nachádza na poľsko-bieloruskej hranici a rozkladá sa na území 1 600 km2. Patrí medzi miesta s najvyššou biodiverzitou v Európe – 32 % je chránených vládnymi nariadeniami, ale iba 17 % patrí do národného parku.

Poľský minister životného prostredia Jan Szyszko sa chystá schváliť plán, ktorý by povolil dramatické zvýšenie ťažby. Tento plán prišiel po nástupe novej vlády, iba 4 roky potom, čo bol schválený manažment, ktorý obmedzoval ťažbu v Bialowiezskom pralese. Tento plán sa nepozdával lesníkom, ktorým sa v jednej z troch oblastí pralesa podarilo prekročiť limit ťažby stanovený na 10 rokov za polovicu tohto času. Lesníci vysvetľujú toto prekročenie tým, že sa snažia dostať pod kontrolu lykožrútovú kalamitu. Avšak vedci zaoberajúci sa ekológiou lesa im oponujú, že kalamita ustúpi do 2 rokov sama, a že lykožrút by nemal byť braný ako škodca, keďže je kľúčovou zložkou lesného ekosystému.

Súčasný plán povoľuje vyťažiť 48 500 m3 za 10 rokov. Predložená zmena toto plánu počíta s 8-násobným zvýšením a povolením na vyťaženie ďalších 317 900  m3 v nasledujúcich šiestich rokoch.

 

Posledný pôvodný európsky prales

Prečo je práve tento les hodný ochrany? Ľudia z kampane za záchranu pralesa vysvetľujú, že je to posledný fragment pôvodných opadavých lesov severného mierneho pásma. Je to zďaleka najväčší pozostatok post-glaciálnych lesov, ktoré kedysi pokrývali väčšinu severo-východnej Európy, ktorý zostal takmer nedotknutý do stredoveku. Následne bol chránený poľskými kráľmi a ruskými cármi, ktorý sem chodili poľovať.

Prales je domov pre obrovské množstvo druhov rastlín (5 500) a zvierat (11 500), vrátane veľkých šeliem (vlka a rysa), zriedkavých spevavcov, ďatľov a sov. Nachádza sa tu tiež najväčšia voľne žijúca populácia Zubra európskeho v počte okolo 800 jedincov.

 

Ignorácia Lesného hospodárskeho plánu lesníkmi

Problémy s ťažbou sa zdali byť vyriešené už v roku 2012, kedy pod tlakom rôznych organizácií, vrátane Európskej komisie, Ministerstvo životného prostredia schválilo Lesný hospodársky plán, ktorého cieľom bolo chrániť toto územie.

Tento plán rozdelil prales na tri časti, každú s vlastným inšpektorátom, zaviedol prísnejšie limity na ťažbu a oficiálnu ochranu najstarších stromov v pralese. Ak by lesníci chceli plán dodržať, tak by v jednej z troch častí pralesa museli prestať okamžite ťažiť, keďže sa im podarilo prekročiť 10-ročný plán za štyri roky. V zvyšných dvoch častiach by pri súčasnom tempe mali prestať za dva roky. Ale nič z toho sa asi nestane.

Namiesto toho existuje vážna obava, že poľské Ministerstvo životného prostredia prispôsobí plán potrebám ťažiarov a povolí 8-násobne zvýšenie ťažby v jednej z troch častí a zmierni ochranu stáročných stromov.

 

Lykožrút nie je hrozba, ale súčasť ekosystému

Zdôvodnením tohto obratu v manažmente pralesa je „potreba“ aktívneho zasahovania, aby prales nepodľahol lykožrútom a požiarom. Minister životného prostredia Jan Szyszko tvrdí, že ochranárska verzia manažmentového plánu viedla k degradácii tohto jedinečného územia.

Vedci zaoberajúci sa ekológiou lesa a ochranárske skupiny oponujú, že premnoženie lykožrúta je prirodzený cyklus, dôsledok teplej klímy, sucha a distribúcie smrekov v pralese. Lykožrút je podľa nich vlastne lesný inžinier, ktorý z dlhodobého hľadiska utvára dynamiku a štruktúru lesa, na čo sú naviazané mnohé chránené druhy (napríklad Ďateľ trojprstý či rôzne druhy saproxylických bezstavovcov). Keďže lesný ekosystém je viac ako iba dospelé stromy, považovať lykožrúta za škodcu, je nesprávne v kontexte ochrany biologickej diverzity a ekologických procesov.

Namiesto ochrany územia bude zvýšená ťažba viesť k zničeniu biotopov a podrytiu cieľov ochrany prírody. Aktívny manažment premnoženého lykožrúta navyše nie je možný bez porušenia európskej Smernice o biotopoch. Proti plánovanej ťažbe protestujú Štátna rada ochrany prírody, Komisia ochrany prírody Poľskej akadémie vied, Vedecká komisia Bialowiezského národného parku, a tiež veľa vedcov z Poľska, ale aj zo sveta.

 

Protest poľskej verejnosti sa globalizuje

Poliaci si Bialowiezský prales cenia, čoho dôkazom je, že výzvu k pôvodným, miernejším, pravidlám ťažby v minulosti podpísalo 250 000 ľudí. Vláda však odmietla dať hlasovať o navrhnutých zmenách v ochrane prírody  v parlamente a minulý rok platnosť tejto iniciatívy vypršala. Boj o miernejšie limity ťažby sa preniesol do ulíc, kde sa odohrali najväčšie environmentálne protesty v krajine. Existuje aj online petícia, ktorú podpísalo viac ako 100 000 ľudí do mesiaca, a ktorú môžete podporiť aj Vy.

http://www.ilovebialowieza.com/

 

zdroj: http://www.theecologist.org

Publikujte tento článok na:
Filed under: Články, PRÍRODA